Odmalička bol prvou láskou v športe pre Jána Mlynarčíka hokej, a to najmä zásluhou učiteľa základnej školy Nevického. Prvé úspechy žal s mužstvom Kežmarku v povojnových rokoch kedy hrával za ŠK, neskôr za SKOK a Jednotu. Hral však i za Svit, Prešov, Poprad i Olomouc. Svoje rodné mesto Kežmarok reprezentoval 16 rokov. Hrával v útoku a jeho súperi si za čias najväčšej slávy v 50-tych rokoch dobre pamätali útok kežmarskej Jednoty Tenkáč – Mlynarčík – Dudek, z ktorého išiel strach. Mužstvo hrávalo vtedy najčastejšie v divízii resp. v Majstrovstvách Východoslovenského kraja a obsadzovalo horné priečky tabuľky. Na zápasy chodilo vyše tisíc divákov. Ich súpermi boli mužstvá z Prešova, Košic, Spiš. N. Vsi a Levoče. Po úrodných útočných rokoch sa neskôr stal Ján Mlynarčík obrancom. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry začal hneď trénovať. Najskôr seniorov, potom mládežníckym družstvám. Ako tréner kežmarského dorastu v roku 1973 s ním postúpil do Slovenskej národnej ligy, na úkor favoritov UK Bratislava, Nitra a L. Mikuláš. Počas svojho pôsobenia v kežmarskom hokeji si cení najmä prácu dobrovoľných funkcionárov, ktorí urobili pre rozvoj tohto športu v našom meste veľmi veľa.