OSOBITNÉ OCENENIE ORGANIZÁTOROV
PhDr. Peter Petras
16. august 1946
Chatárom najmenšej a zároveň najstaršej zachovanej tatranskej chaty, ktorou je Rainerova chata je bývalý učiteľ z Kežmarku a dlhoročný vysokohorský nosič PhDr. Peter Petras. V roku 1997 sa so súhlasom TANAP-u podujal zrekonštruovať interiér chaty a v nasledujúcom roku ju uviedol do prevádzky. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát.
Chata vznikla v roku 1863 a dal ju postaviť nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. V roku 1884 postavili urbárnici zo Starej Lesnej hneď vedľa väčšiu chatu, ktorú nazvali hotel Kamzík. Rainerova chata slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva i garáž. V roku 1980 bol Kamzík asanovaný. Správa TANAP-u dala v roku 1983 chatu ako pamiatkový objekt zreštaurovať.
„Chcel som, aby chata bola iná od ostatných, nielen komerčne zameraná. Preto som si vymyslel, že tu zriadim aj malé nosičské múzeum. Teraz mám tu okrem nosičského exponátov i horolezecké náradie, dokonca i storočné exponáty, a neskôr sa k tomu pridala i zbierka lyží. Zo záľuby som zas v zime začal stavať snehové stavby. Najskôr betlehem, neskôr veľkonočné vajce, a teraz tu mám i 37 metrový snehový korbáč“, pochválil sa majiteľ chaty a doplnil, že: doslova tradíciou chaty je už program „Klaňanie Troch kráľov“ pri snehovom Betleheme.
Záľuba vznikla vlastne na podnet tej nekonečnej práce s lopatou, ktorou si musel sám urobiť v zime chodník, lebo inak by sa návštevník Tatier k nemu ani nedostal. Nekonečné hodiny odpratávania snehu ho priviedli na tú myšlienku, nejako ten sneh využiť. A myslím, že sa mu to podarilo k veľkej spokojnosti turistov. Okrem nosičského múzea a zimných stavieb je známe aj to, že z chaty je najkrajší výhľad na Lomnický štít, preto Peter Petras zabudoval tu aj ďalekohľad, aby sa návštevníci mohli sami presvedčiť, aké sú Tatry krásne.
„Každý kežmarský chatár je rád, že ho chodia navštevovať Kežmarčania, lebo vytvoriť neobyčajnú atmosféru domova. Veď práve Kežmarčania boli a sú známi tým, že mali vždy k Tatrám najbližšie zo všetkých okolitých miest“, nedá dopustiť na svojich chatár z Rainerky. Všetky chaty na ktorých sú chatári Kežmarčania, sú vlastne veľvyslanectvá vo Vysokých Tatrách.