V mladosti sa Kvetoslava Straková venovala atletike – v skoku do diaľky, no najmä behom, pretože má rada pohyb. Postupne v nich nachádza radosť a čím dlhší beh, tým väčšie uspokojenie z neho. Neskôr to skúša i na lyžiach. Najskôr kratšie trate, potom polmaratóny až sa prirodzene dostáva k tým najdlhším.

Najskôr si vyskúšala Pohár oslobodenia v okolí Popradu, neskôr i Bielu stopu SNP, lebo tam už bola aj dobrá kežmarsko-popradská partia lyžiarskych nadšencov.
Ani v lete nezabúda na dôkladnú prípravu na budúce dlhé zimné kilometre. Preto v roku 1986 prvýkrát absolvuje i maratón v Košiciach. V tento rok absolvuje i svoj prvý lyžiarsky maratón v rámci série Worldloppet. Ten beží vo Fínsku a tým už iba spečatila to, že práve toto jej dáva zmysel do života. Jej lyžiarsky pas sa začína postupne zaplňovať pečiatkami absolvovaných behov, „odskočí si“ aj do ďalekej Kanady a v roku 2005 po absolvovaní lyžiarskeho supermaratónu – Vasovho behu (90 km) už nič nebráni tomu, aby ako prvá žena zo Slovenska získala titul Worldloppet Masters.

Ani to však nezadrží Kvetoslavu Strakovú od pokračovania behov na lyžiach, lebo kto absolvoval čo len jeden takýto beh, a ako sama hovorí, najmä ten vo Švajčiarsku, tak sa do lyžiarskych behov zamiluje natrvalo.

Každý lyžiar si je sám pánom, sám servismanom i sponzorom. Vyžaduje si to ústretovosť zo strany rodiny, aby myseľ bola počas preteku čistá.

A či bola niekedy nejaká kríza? Áno, v tomto roku vo Francúzsku mala zlé rukavice i zle namazané lyže, no aj tieto svoje nedostatky prekonala a došla do cieľa ako každý dosiaľ začatý beh.