Na základnej škole sa mladý Milan venoval takmer všetkým kolektívnym športom – basketbalu, futbalu, hokeju, volejbalu, ale i atletike. Vtedy ešte vyhrával futbal. Hral za Jednotu Kežmarok v doraste i u mužov a pod trénerom Pavlovičom a so spoluhráčmi ako Vitko, Tenkáč, Dudáš hral prvú divíziu. Na gymnáziu však už vyhráva postupne u Milana volejbal, ktorému sa začína venovať aj aktívne, a to pod vedením profesora Vladimíra Venerovského. Dostáva sa do silného kežmarského volejbalového ročníka, spolu s Bittnerom, Dudášom, Škárom, Krasuľom a ďalšími, ktorých trénuje Imrich Gašpar. V tom čase hrá prvú dorasteneckú ligu. Na vysokej škole v Banskej Bystrici hral už prvú Slovenskú národnú ligu a neskôr v Košiciach za VŠT Košice. Na vojenčine v roku 1974 hrá za Duklu Trenčín, kde jeho trénerom je československý reprezentant Jozef Labuda. Vysoká výkonnosť doviedla mužstvo až na prah extraligy.

Po ukončení vojenskej služby začína pracovať v OSP v Kežmarku. Oženil sa a svoj milovaný volejbal už hrá iba za Kežmarok, až do roku 1985. Potom sa začína venovať aj trénerstvu, ale ako zamestnanec OSP si nenechá ujsť hrať na populárnych celoštátnych stavbárskych hrách, ktoré mali ligovú úroveň.

Ako tréner najskôr trénuje mužov. Má to šťastie, že trénuje úspešnú volejbalovú generáciu – Drozd, Nadányi, Pisarčíkovci, Malec, Kušmirek, Kuna... a hrá s ňou prvú ligu. Neskôr už trénuje všetky mužské kategórie, kde v mladších ročníkoch začína hrávať aj jeho syn Peter. Neskôr prechádza k ženskej zložke, kde trénuje od žiačok po juniorky, s ktorými sa niekoľkokrát dostáva do finálového celoslovenského turnaja.

Milan Lajda bol i je dlhoročným športovým funkcionárom. Bol predsedom Klubu volejbalu Oktan – Benzinol Kežmarok, teraz je členom volejbalového klubu a je aj spoluzakladateľom
a organizátorom medzinárodného turnaja veteránov Memoriál Františka Mizdoša.