Tréner roka
Vladimír Majerčák
9. marec 1950
lukostreľba
člen MŠK LK Kežmarok
Aj jubilanta Vlada Majerčáka najskôr očaril futbal. S ním prepracoval do dorasteneckého mužstva Kežmarku. Už ako dospelý a ženatý pracoval v kežmarských kasárňach ako občiansky zamestnanec. V tom čase pri futbale zistil, že mu občas samovoľne padá špička nohy, kvôli čomu sa často potkýnal na rovnej ploche. Renomovaní neurológovia mu zistili sklerózu multiplex a i keď tvrdili, že choroba postupne ustúpi, opak bol pravdou. Po operácii istý čas vôbec nechodil. Nepoddal sa však a začal na sebe pracovať už v nemocnici, kde „nakazil“ i ostatných pacientov, ktorí na chodbe pravidelne cvičili s ním.
Po vypuknutí choroby sa rozhodoval, čo bude ďalej robiť. Keďže jeho diagnóza vyžadovala pohyb rozhodol sa prioritne venovať športu. Dlhšie obdobie pôsobil vo funkcii predsedu miestnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých. Od roku 1987 sa rozhodol vyskúšať to s lukostreľbou, ku ktorej ho priviedol Zdeněk Soukup. Bol úplným samoukom. V roku 1989 sa v Ostrave prvý raz predstavil na oficiálnej súťaži. O rok neskôr v Košiciach vyhral svoje prvé preteky vôbec.
Najskôr bol členom klubu v Tatr. Štrbe, no keďže väčšiu časť tam tvorili Kežmarčania, rozhodol sa založiť klub v Kežmarku.
Popri starostiach o klub sa však Vlado stihol v lukostreľbe zdokonaľovať aj osobne. Ako prvý na Slovensku v Kežmarku zorganizoval preteky telesne postihnutých športovcov, z ktorých napokon neskôr vznikli republikové majstrovstvá. Už v roku 1996 splnil limit potrebný na účasť na paralympiáde v Atlante, v tabuľkách bol desiaty, no na paralympiádu sa nedostal „vďaka“ nedôslednosti kompetentných, ktorí údaje o jeho výkone „zabudli“ ohlásiť federácii.
Zbieral však jeden úspech za druhým, prekonával sám seba i súperov, dosahoval rekordy i preto mu ďalšie paralympiády už „neušli“. Paradoxom však bolo, že najväčšie úspechy získavali skôr jeho zverenci ako on sám. Možno preto, že Vlado bol veľký trémista. No on sa vždy tešil z úspechoch svojich nasledovníkov, pretože videl za nimi aj svoju prácu. A to, že Slovensko má olympijského víťaza i majstrov sveta je iba jeho zásluha.