K láske k športu ho priviedli vyučujúci telesnej výchovy na tretej základnej škole v Kežmarku Ján Siska a Jozef Zibura. Aktívne hrával futbal, volejbal, hádzanú i hokej. Tri roky sa dokonca venoval vo Veľkej Lomnici pod trénerom Husárom aj jazdectvu. Najviac mu v mladších rokoch k srdcu prirástla hádzaná. Tej sa totiž venoval od žiakov až po seniorov, a na tom mal zásluhu najmä zanietený funkcionár Václav Říha.

V dospelom veku bol oslovený Františkom Dudom, Rolandom Kleinom a Miroslavom Bednárom, aby pomohol kežmarskému hokeju, ktorý sa v istom čase zmietal v neľahkom období. Hrozil mu dokonca i zánik dospelej zložky, preto neváhal a v najťažšom období pomohol tomuto športu. Najskôr ako člen Správnej rady Mestského hokejového klubu VTJ Kežmarok, ktorý spolu zakladal v roku 2000 a ktorej je členom až dodnes. Neskôr sa stal prezidentom klubu, no kvôli zamestnaniu a nedostatku času sa nemohol naplno venovať tejto práci, preto sa tejto funkcie po čase vzdal.

Momentálne pracuje v klube a je akýmsi spojivkom medzi profesionálnym klubom SKIPARK MHK a jeho mládežníckou zložkou MHK. Je na každom domácom hokejovom extraligovom zápase a má na starosti všetko čo sa týka zákulisia daného stretnutia, t.j. občerstvenie pre hostí, príprava podkladov pre médiá, príprava tlačových besied, zabezpečenie celkového priebehu domácich majstrovských zápasov...

Najväčšiu radosť zo svojej práce pri hokeji mal v rokoch, kedy sa podarilo kežmarským hokejistom za dva roky postúpiť z druhej ligy do extraligy. Každý klub prejde časom úspechov, ale i neúspechov. I preto Peter Danielčák nezanevrel na hokej ani v krízových časoch ostatnej sezóny, lebo práve teraz je potrebné pomôcť kežmarskému hokeju a nezutekať pred nastolenými prekážkami. Pre kežmarský hokej je iba dobré, že má takýchto zapálených funkcionárov akým je práve Peter Danielčák.