Začínal ako každý chlapec na dedine, futbalom. Hral súťažne za žiakov, neskôr aj za dorast pozemných stavieb. Vtedy sa dostal aj za hranice Slovenska. S futbalom precestoval celú republiku – Bratislava, Brno, Náchod. Práve v Náchode sa zúčastnil v r. 1960 turnaja, kde sa stal s 8 gólmi najlepším strelcom medzi mužstvami ako boli Baník Ostrava, Pardubice, Havlíčkov brod, či Náchod. Dobré chýry o talentovanom chlapcovi zo Slovenskej Vsi sa dozvedeli v Bardejove, ktorí ho chceli angažovať do mužstva, neskôr prišla ponuka hrať v L. Mikuláši. No, chlapec z dediny sa zľakol veľkých možností a ponuky odmietol. Teraz už to ľutuje. Hral stále v Slovenskej Vsi, kde hral už so starými a kde sa stal v súťaži najlepším strelcom. Po narukovaní si zahral i za Duklu Zvolen. Po skončení vojenčiny sa vrátil do Slovenske Vsi, v ktorej ostal až do konca aktívnej činnosti. Potom sa dal na trénerstvo. Najprv mal žiakov, potom dorastencov i dospelých. S nimi postúpil zo štvrtej triedy k dospelým, čo bola najvyššia okresná súťaž. Neskôr už pôsobí ako tréner i funkcionár pri rôznych športoch. Zaslúžil sa i o vybudovanie kvalitného futbalového zázemia v obci – budovy so šatňami, ktoré patrilo v okrese k najlepším.

Aj pri terajších 65 rokoch nenechá si ujsť futbalové, či hokejové zápasy. Každú nedeľu je na nejakom zápase. A to aj preto, že v jeho šľapajách idú aj jeho vnuci. Starší Miško hráva hokejovú extraligu za Kežmarok, mladší Ľubko je na hosťovaní v Poprade, kde hráva za žiakov, no hráva aj v hokejbalovej extralige za Kežmarok a je tiež hokejbalovým reprezentantom Slovenska.

I z týchto úspechoch má Emil Dinda úprimnú radosť a verí, že chlapci to dosiahnu v športe ešte ďalej ako on.