Rok 2008 bol najúspešnejším rokom v krátkej histórii tohto športu v meste Kežmarok. I keď je hokejbal kolektívny šport i v ňom sa dajú nájsť talenty, ktoré ťahajú daný kolektív za úspechmi. Sú to oni, kto rozhoduje zápasy keď treba. Sú to oni, keď treba vyburcovať mužstvo a ani za nepriaznivého stavu sa nevzdávajú a svojimi schopnosťami dokážu nakoniec otočiť nepriaznivý vývoj zápasu vo svoj prospech. Iba tí najlepší, ktorí svojim prehľadom v hre a túžbou víťaziť nakoniec zaslúžene žnú ovocie svojho talentu. Potom nie je ani prekvapujúce, že na tej svojej športovej ceste upútajú reprezentačných trénerov a dosahujú ciele, pre niekoho tak vzdialené, akým je nosiť reprezentačný dres svojej krajiny.

Milan Glevaňák a Oskar Šlachtič takými hráčmi sú, ktorí dokážu vyburcovať, dokážu niesť zodpovednosť za výkon svoj i svojho mužstva, dokážu rozhodovať zápasy a obidvaja majú túžbu neuspokojiť sa s nízkymi cieľmi. Neboja sa ťažkých prekážok.

Dokázali to nielen ako kapitán a najlepší brankár na Majstrovstvách Slovenska juniorov ziskom zlatých medailí pre mesto Kežmarok, ale aj tým, že na základe výkonnosti boli povolaní do výberu slovenskej juniorskej hokejbalovej reprezentácie na majstrovstvá sveta juniorov. Obidvaja naši reprezentanti potvrdili aj v reprezentačnom drese Slovenska športový talent a dostali sa do základného kádra, ktorý nakoniec v kanadskom meste St. John´s v dňoch 25. – 29. júna 2008 vybojoval pre Slovensko titul vicemajstra sveta v kategórii juniorov, keď prehrali až vo finále s domácou Kanadou.

Brankár Milan Glevaňák bol vedením šampionátu vyhlásený za najlepšieho brankára majstrovstiev.